8.4. 2014

Nabídku Hlasu mládeže k rozhovoru přijal vůdce Slovenské pospolitosti Jakub Škrabák. Za cenné informace nejen o činnosti Slovenské pospolitosti děkujeme!

Hlas mládeže: Mohl by ses naším čtenářům stručně představit a hlavně nám sdělit co tě vedlo k tomu, aby ses začal aktivně angažovat v Slovenské Pospolitosti (SP) a kdy to vlastně bylo?

Jakub Škrabák: V prvom rade chcem poďakovať za možnosť prejaviť moje názory na vašich stránkach. Narodil som sa v roku 1986 a pochádzam z Hlohovca, malého mesta na západe Slovenska. Pochádzam z učiteľskej rodiny, viacero mojich príbuzných je učiteľmi. Nepriamo som na ich tradíciu nadviazal aj tým, že v SP plním úlohu pedagóga, pretože sa snažím našich členov niečo naučiť. Vyštudoval som strednú priemyselnú školu stavebnú. Osem rokov som pracoval v oblasti obchodu a teraz sa pohybujem v gastronómii. Dá sa ale povedať, že svoje zamestnanie beriem ako spôsob získavania financií na to, aby som mohol pracovať v SP. To totiž pokladám za svoje zamestnanie a poslanie. Snažím sa venovať aj kultúrnym aktivitám, v minulosti som sa venoval hudbe v kapelách Mocnogor, či Navia. Ak si nájdem čas v tejto uponáhľanej dobe, napíšem pár veršov, alebo sa venujem publikovaniu článkov na našich stránkach, či v našich časopisoch Prúty a Budíček!, kde som šéfredaktorom. Venujem sa i grafike. V národnom hnutí sa pohybujem už viac ako polovicu môjho života. Dá sa povedať, že už v mladom veku som mal vyvinutý zmysel pre spravodlivosť, preto som veľmi často rebeloval proti autoritám, samozrejme ak som ich konanie považoval za nesprávne. Aj keď som sa narodil ešte počas existencie Československa, dá sa povedať, že som dieťa obnovenej Slovenskej republiky, na ČSR si moc nespomínam. Obnovenie našej štátnosti ma totiž zastihlo počas prvého ročníka základnej školy. Už na základnej škole som sledoval situáciu v našej spoločnosti a niektoré veci mi pripadali nesprávne. Mnohí ľudia tvrdia, že sa nacionalistami stali – ja som zistil, že nacionalistom som. Hlboko ma napríklad zasiahlo bombardovanie Srbska v roku 1999 a tak isto sa ma dotýkali aj rozširujúce sa správy o cigánskej kriminalite a terore. Nebol som vtedy ešte natoľko zrelý, aby som videl súvislosti, aké špinavosti sa dejú v politike. Začal som preto študovať svet okolo seba a hlavne prečo a ako sa deje to, čo sa deje. Zistil som, že spoločnosť sa posúva zlým smerom, že postupnou liberalizáciou spoločnosti ľudia strácajú morálne hodnoty, rozširujú sa zhubné elementy, napríklad drogy, korupcia, organizovaný zločin. Preto som sa začal stretávať s ľuďmi podobných názorov, kde sme o problémoch diskutovali, naše aktivity však neboli vôbec organizované alebo riadené. Toto obdobie možno zaradiť do deväťdesiatych rokov. Prvý krát som sa o Slovenskej pospolitosti dočítal v nacionalistickom zine Perún asi v roku 2002. Zistil som, že názory SP sa stotožňujú so všetkým, čo si myslím. Preto som sa o SP začal zaujímať viac, začal som sa stretávať s jej členmi, až nakoniec to vyústilo do vstupu do SP v roku 2004. Bolo logickým krokom, že som sa pridal k SP, pretože iba organizovaná skupina, ktorá drží spolu a bojuje za jeden cieľ môže niečo dokázať. Dodnes považujem tento svoj krok za najdôležitejší v živote. Pretože v SP za desať rokov som sa veľmi veľa naučil, v SP som sa stal plnohodnotným človekom, moje názory a náhľady dozreli a hlavne som získal druhú rodinu, kamarátov, spolubojovníkov.    

Hlas mládeže: Budoucnost Slovenska a potažmo celé Evropy ti určitě ležela na srdci už před vstupem do SP, vzpomeneš si ještě kdy a proč sis začal poprvé říkat, že vývoj jde špatným směrem?

Jakub Škrabák: Myslím, že na časť tejto otázky som odpovedal vyššie, ale ešte doplním moje pozorovanie. V deväťdesiatych rokoch mi pripadalo veľmi čudné to, že po obnovení našej štátnosti, kedy malo prísť k národnej obrode a posilneniu našej identity a slovenskosti, sa naopak začal proces odnárodňovania, šliapania po našej identite, doslova pchania sa do zadku Západu. Už vtedy bolo jasné, že politici nás chcú predať a chcú predať našu pôdu, naše hospodárstvo, našu sebestačnosť a suverenitu.

Hlas mládeže: Mohl bys české čtenáře blíže seznámit se Slovenskou Pospolitostí? Jak a od kdy fungujete? Jaké jsou vaše cíle a hlavní hodnoty?

Jakub Škrabák: Slovenská pospolitosť je spoločenskou organizáciou – občianskym združením a bola registrovaná na Ministerstve vnútra SR v máji roku 1995, odkedy funguje nepretržite dodnes. Počiatky však možno datovať už do roku 1993, kedy sa začal formovať Slovenský národný front, predchodca SP. Členovia SNF sa snažili zaregistrovať svoju skupinu ako politickú stranu, no vtedajšia vládna garnitúra Vladimíra Mečiara im to neumožnila, preto sa rozhodli založiť SP, pomocou ktorej chceli formovať slovenskú mládež, aby tak v zázemí SP vznikala nová národovecká generácia. SP nemala nikdy politické ciele ani činnosť. Na tomto mieste by som rád vyvrátil fámy ktoré pojednávajú o našom údajnom rozpustení. Médiá na Slovensku nepretržite tvrdia, že sme boli zakázaní, rozpustení a podobne a mnoho ľudí tomu naozaj verí. Nie je to však pravda. V roku 2005 členovia SP založili politickú stranu s názvom Slovenská pospolitosť – národná strana, ktorá mala za cieľ stať sa politickým nástrojom SP na to, aby plnila ciele SP na politickom poli. Táto politická strana bola protiústavne rozpustená v marci roku 2006. Čiže nebolo rozpustené občianske združenie, ale politická strana. Ďalej v roku 2008, kedy sa rozbehli perzekúcie proti nacionalistom nielen u nás, ale i v Maďarsku sa súd snažil rozpustiť aj občianske združenie, no snaha vlády SR nenašla oporu v zákone. Bolo nám dokonca doručené oznámenie, že SP je rozpustená, no následný súd sme vyhrali. De facto SP nikdy nebola rozpustená. Naše „rozpustenie“ mediálne využil vtedajší premiér Fico na to, aby dokázal, že bojuje s extrémizmom a aby sa vyrovnal maďarskému premiérovi, ktorý v tom istom období rozpustil Maďarskú gardu. Čiže nie je pravdou, že by sme boli rozpustení, alebo že by sme dokonca fungovali ilegálne.

Hlavným cieľom SP je, aby sme svojich členov rozvíjali telesne aj duševne. Snažíme sa výrazne pôsobiť do vnútra našej organizácie, ale pôsobíme aj navonok. Hlavné štyri piliere našej činnosti sú – kultúra, šport, solidarita a aktivizmus.

Naše kultúrne aktivity sú charakteristické podporou umelcov, hudobníkov, či hudobných kapiel, ich propagáciou, či organizovanie kultúrnych podujatí ako sú spomienkové slávnosti, alebo organizovanie súťaží v tvorivosti, kde sa zúčastňujú začínajúci spisovatelia, básnici, maliari, či hudobníci. Podieľame sa aj na organizácii koncertov. Ďalším našim oporným bodom je šport, to znamená, že organizujeme športové podujatia a podporujeme športovcov. Organizujeme futbalový turnaj s názvom SlavCup, či súťaže v silových športoch, ako je armwrestling (pretláčanie rukou), MMA a pod. pod názvom Bohatierska pasovačka. Čo sa týka podpory športu, sponzorovali sme motokrosovú súťaž v Sasinkove, alebo sme podporili zápasníkov na amatérskom turnaji v MMA s názvom Fight explosion, ktorí bojovali za naše farby. Tak isto sa venujeme vo veľkej miere aj turistike, pre tieto aktivity sme založili aj turistický klub s názvom Plesnivec. Veľmi dôležitým pilierom je solidarita, ktorá je v súčasnej dobe asi najdôležitejším prvkom, ktorý by sme mali v spoločnosti rozšíriť. Podporujeme sa navzájom najmä v našej organizácii. Mladým rodinám poskytujeme materiálne, či finančné prostriedky, aby sme im uľahčili existenčný boj, nakoľko sa rozhodli vychovávať deti, budúcu generáciu. Každoročne organizujeme mikulášsku nádielku pre deti našich aktivistov, či sympatizantov. Poskytujeme i právne rady obvineným aktivistom, ktorí sú obvinení neprávom, pretože bojujú so systémom. Tak isto sa snažíme pomáhať našim súkmeňovcom, ktorí sú sužovaní cigánskym terorom. Poskytujeme im rady, ako postupovať, či priamo organizujeme hliadky, ktoré dohliadajú na bezpečnosť obyvateľov, najmä v okolí Košíc, či v Maduniciach. Pomáhali sme i pri záplavách. Ďalšiu veľkú časť našich aktivít tvorí náš aktivizmus. Spočíva najmä v osvete, snažíme sa šíriť národnú myšlienku všade, kde sa to dá. Poukazujeme na aktuálne problémy, ktoré trápia súčasnú spoločnosť a snažíme sa hlavne nachádzať a poskytovať riešenia týchto problémov. Na tieto problémy upozorňujeme prostredníctvom internetu na sociálnych sieťach, na našich internetových stránkach, či formou pouličnej osvety šírením letákov, plagátov, či nálepiek. Vydávame dva občasníky – časopisy. Jedným z nich sú internetový časopis Prúty, ktorý sa venuje najmä kultúre, filozofii, politike. Ďalším časopisom je Budíček!, ktorý má za úlohu efektívnym spôsobom informovať verejnosť o aktuálnych problémoch. Má za úlohu ľuďom otvoriť oči, zobudiť ich, preto Budíček!. Problémom sa však treba postaviť i fyzicky čelom, preto organizujeme rôzne protesty, či už proti skorumpovaným politikom, či proti cigánskemu teroru. Veľkú časť nášho aktivizmu tvoria i ekologické aktivity. Šírime ekologickú osvetu, či sa priamo fyzicky podieľame na čistení prírody, či miest. Už tradičnou ekoakciou sa stalo čistenie Oravskej priehrady spolu s našimi kamarátmi z Oravskej stráže.

Našim hlavným cieľom je revolúcia, ktorá vytvorí spravodlivú spoločnosť. Preto už teraz sa snažíme budovať vnútri našej organizácie takúto spoločnosť.

Hlas mládeže: Zajímate se pouze o problémy Slováků na Slovensku, nebo se vyjadřujete i k mezinárodním tématům?

Jakub Škrabák: Samozrejme, že naša činnosť, či naše názory nesiahajú iba po naše hranice. Vyjadrujeme sa i k zahraničným/svetovým témam. V dnešnej globalizovanej dobe sa svetové problémy týkajú aj nás, Slovákov. Ako prví na Slovensku sme upozorňovali na hrozby sionizmu alebo amerického imperializmu. Tak isto bojujeme aj proti diktatúre Bruselu, dokonca ešte pred vstupom Slovenska do EÚ sme upozorňovali na to, že vstup bude znamenať stratu našej slobody a bojovali sme proti tomuto rozhodnutiu. Teraz sa snažíme vytvoriť medzinárodnú iniciatívu, ktorá by stála v opozícii proti EÚ, ktorá by bojovala za získanie samostatnosti a svojbytnosti európskych národov. Máme dobré zahraničné kontakty v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, Rusku, Ukrajine, Bielorusku, Bulharsku. Dúfame, že sa nám napriek historickým problémom podarí vytvoriť blok, ktorý bude stáť v opozícii proti liberalizmu, kapitalizmu, multikultúre, konzumu, pretože tieto veci najviac ohrozujú budúcnosť našich národov. Preto pravdepodobne aj budem kandidovať do európskeho parlamentu.

Hlas mládeže: Vedení takové nacionalistické organizace jako SP je určitě velmi náročná záležitost, zbývá ti ještě vůbec čas na jiné aktivity? Pokud ano, na jaké?

Jakub Škrabák: Dá sa povedať, že žiadny voľný čas nemám, že všetok svoj voľný čas venujem SP aj keď nepriamo. Ak sa nájde čas, rád si prečítam dobrú knihu, vypočujem dobrú hudbu, alebo pozriem kvalitný film. Časť svojich aktivít venujem aj na obnovu pôvodnej viery a kultúry Slovanov. V minulosti som sa venoval aj hudbe, ale teraz na hudbu nemám dostatok času.

Hlas mládeže: V Česku je velkým problémem to, že mladí lidé s námi většinou sice souhlasí, ale kvůli obavám z perzekuce se bojí aktivně zapojit. Potýkate se s takovým problémem i u vás na Slovensku?

Jakub Škrabák: U nás máme presne ten istý problém. Všetci sa boja obrazu, ktorý o nás vytvorili médiá a politici. 

Hlas mládeže: Máte nějáké originální metody jak oslovovat mladé lidi? Něco jako akce školní dvůr u nás? Jak se vám daří pracovat se slovenskou mládeží?

Jakub Škrabák: Mládeži sa snažíme ponúknuť iné alternatívy než tie, ktoré im ponúka súčasná konzumná spoločnosť postavená na materializme. Mladí ľudia dnes sú však veľmi postihnutí krízou hodnôt a preto naša práca ide veľmi pomaly. Krízou hodnôt som mal na mysli to, že mladí ľudia si nevedia určiť to, čo je v živote skutočne dôležité. Dnešná mládež iba konzumuje a nič nevytvára, teda až na pár výnimiek. Preto si myslím, že aby sme sa niekam dostali a niečo vybudovali, musíme v mládeži upevňovať tvorivosť. To sa snažíme v mládeži vybudovať. Organizujeme súťaže v tvorivosti a v budúcnosti chystáme projekt, pomocou ktorého budeme propagovať diela umelcov, hudobníkov, spisovateľov a podobne.

Hlas mládeže: Komplikuje tvoje politické působení život Tobě osobně?

Jakub Škrabák: Dá sa povedať, že áno. Viac krát som bol obvinený v súvislosti s mojou činnosťou, bol som dva krát fyzicky napadnutý maskovanými útočníkmi a podpálili mi dve autá. Takto napádaný nie som len ja, ale aj viacero našich členov, či sympatizantov bolo napadnutých, či im bol ničený ich majetok a viacero z nich prišlo o svoje zamestnanie kvôli ich aktivitám.

Hlas mládeže: Jaká je atmosféra uvnitř Slovenské Pospolitosti, co pro vás znamená pojem kamarádství?

Jakub Škrabák: Duch kamarátstva je to, čo SP vždy posúvalo dopredu. Je to veľmi dôležitá charakteristická vlastnosť našej organizácie. Aj keď funguje v SP určitá hierarchia zodpovednosti, všetci sme si rovní a rozhodujeme sa spoločne. 

Hlas mládeže: V loňském roce zaznamenal velký úspěch v krajských volbách Marián Kotleba. Jak se na něj a jeho úspěchy díváte?

Jakub Škrabák: O tejto téme sa mi píše veľmi ťažko. Kotleba bol naším členom asi päť rokov, dokonca SP aj viedol do roku 2007, od kedy bol už len čestným členom a na aktivitách SP sa už nepodieľal. Vyvíjal však svoje politické aktivity, ktoré SP podporovala. Nakoniec sa nám spoločne podarilo založiť politickú stranu ĽSNS, v ktorej pracovalo viacero členov SP. No do tejto strany sa dostali ľudia, ktorí nemali s ideálmi a cieľmi SP nič spoločné, preto SP prestala túto stranu podporovať. Dokonca sa časom zistilo, že Marian Kotleba spreneveroval majetok a financie SP, za čo bol zo SP vylúčený a bolo mu odobraté aj čestné členstvo v SP. Bolo to pre mňa a všetkých členov SP obrovské sklamanie, nakoľko sme mu dôverovali, pretože sme ho považovali za jedného z nás. Jeho zvolenie na župana má veľa negatívnych, ale i pozitívnych aspektov. Ten negatívny je to, že či chceme, alebo nechceme, Kotleba v úrade reprezentuje národné hnutie. Čiže ak zlyhá, jeho zlyhanie dopadne aj na nás a veľmi ťažko potom dostaneme šancu u ľudí. Pozitívnym aspektom je to, že obyčajní ľudia už začali voliť inak, že dávajú šancu nekonformným názorom, napriek mediálnej masáži, čo je precedens do budúcnosti.

Hlas mládeže: Potýkáte se na Slovensku s šovinismem? Jak se stavíte k problematice slovensko-maďarských vztahů?

Jakub Škrabák: Samozrejme, aj na Slovensku občas počuť šovinistické názory, dokonca aj v národnom hnutí. Ja osobne považujem šovinizmus za rakovinu, ktorá sa snaží pokaziť nacionalizmus. Nacionalizmus je postavený na pozitívnych hodnotách, ktoré majú za cieľ tvoriť, je postavený na láske k národu. Šovinizmus ale je čisto negatívnym javom, ktorý je postavený na nenávisti a deštrukcii. Podobne ako sionizmus, čo je vlastne forma šovinizmu. Preto my proti šovinizmu bojujeme. Spolupracujeme aj s maďarskými nacionalistami, napríklad s Maďarským národným frontom (MNA). Dokonca sme organizovali jedinečnú udalosť na Slovensku, kedy sme organizovali spoločnú demonštráciu proti šovinizmu s Maďarmi a Srbmi v Komárne a Komárome. Konflikty medzi našimi národmi umelo vyvolávajú politici, aby tak zakryli problémy, ktoré vládnu v oboch krajinách. Napríklad zakrývajú to, že predali naše krajiny finančným oligarchom a nadnárodným korporáciám. Nepriateľa máme spoločného, tak prečo rozdúchavať staré konflikty a krivdy? Bol by som rád, ak by sme boli dobrými susedmi a nie nepriateľmi.

Hlas mládeže: Co chystáte do budoucna? A na co se v tomto roce těšíš Ty osobně?

Jakub Škrabák: Našu činnosť plánujeme rozšíriť do viacerých regiónov Slovenska. Plánujeme i rozšíriť spoluprácu medzi nami a organizáciami na Slovensku, či v zahraničí. Tento rok sa u nás bude konať viacero volieb a plánujeme sa ich zúčastniť. Či už komunálnych, alebo eurovolieb. Samozrejme chystáme aj ďalší ročník Pochodu za samostatné Slovensko, ktorý sa tento rok bude niesť v znamení medzinárodnej spolupráce. Ja osobne sa teším na celý tento rok, pretože bude plný výziev, ktorým budeme čeliť, pretože ja mám rád výzvy. 

Hlas mládeže: Co by jsi vzkázal naším čtenářům a všem českým nacionalistům?

Jakub Škrabák: Chcel by som im odkázať, nech na sebe pracujú. Keď nadíde čas, musíme byť pripravení postaviť sa za naše ideály a za naše národy. Česi, Moravania a Slováci vždy mali k sebe veľmi blízko a už i v minulosti sme si navzájom pomáhali. Preto v budúcnosti musíme stáť bok po boku v národnej revolúcii, ktorá oslobodí naše národy. Hlavne by som im chcel zaželať pevné odhodlanie a hlavne, aby nestrácali nádej a vieru v lepší svet. A hlavne veľa chuti do práce, ktorá nás čaká! 

Jakub Škrabák, vůdce Slovenské pospolitosti.